Thursday, October 29, 2009

Burzy: V podstate nič nové.
by Milota Sidorova


Na to, že ekonomická kríza je za nami neexistuje asi žiadna záruka. Stabilitou nie sú ani niekoľkomesačné relatívne stúpajúce výnosy americkej burzy, pretože ako stúpa, tak aj klesá. Výnimkou nie je posledný týždeň, kedy Wall Street spadol do zóny červených čísel. Oficiálnou príčinou úpadku je septembrový pokles predaja nehnuteľností, ktoré sa, ako sa po päť mesiacov zdalo, pomaly, ale isto zvyšovali. Predaje klesli o 3,6 percent na finálnych 402 000. Odhady analytikov predpovedali zv! 53;šenie. Logicky a následne hlavné americké indexy zaznamenali prepad. Dow Jones Industrial stratil viac ako 119 bodov alebo 1,2 percent a zakončil na úrovni 9 762,69 bodov. Technológie monitorujúci Nasdaq composite spadol 2,7 percent na konečných 2 059,61 bodov a index Russell 2000, ktorý priemeruje menšie firmy na trhu spadol presne o 3,6 percent, 20,63 bodov na úroveň 566,36. Standard & Poor 500 stratil 20,78 bodov, 2 percentá a stredajšie obchodovanie zakončil s 1042,63 bodmi. Trhoví analytici v súšasnosti označujú veľké množstvo akcií za rizikové. Celkový pokles zaznamenali akcie v energetickom, finančnom a maloobchodnom sektore. Pasívnu náladu na trhu cez deň zavŕšila aj spoločnosť Goldman Sachs, ktorá vyhlásila, že hrubý domáci produkt za tretí štvr&! #357;rok bude rásť pomalšie ako v predchád! zajú ;com období. Sťažka dosiahne odhadované tri percentá, presnejšie dosiahne 2,7 percent. Vládne odhady však sú oveľa optimistickejšie, rátajú totiž až s 3,3 percentným nárastom. Očakávaný rast akcií na trhu bol v poslednom čase poháňaný viac finančnými operáciami skúsených investorov a finančných korporácií. Stručne povedané, za ziskom nestál žiaden solídny základ, pokrok v priemysle, v zlepšení sociálnych podmienok… Nikto teda nemôže byť prekvapený týždňovým prepadom. Nie je to dôvod na pesimizmus, ale optimistických správ o ukončení recesie sme si užili tiež nad pomery. Skrátka a znova, na burzách sa nič nové nedeje.

related story (sgx15752): http://news.yahoo.com/s/ap/20091028/ap_on_bi_st_ma_re/us_wal...
by Milota Sidorova
for PocketNews (http://pocketnews.tv)

PocketNews is a new real-time news broadcaster delivering the latest and hottest news right to your pocket ! With global clients who want to be kept up to date, PocketNews is everyone's way of keeping in touch with the World.

Wednesday, October 28, 2009

Kukjite vo Detroit
by kristina leskova


Mnogu amerikanski gradovi se vo očajna situacija. Iako se obiduvaat da se oporavat od krizata, ponekogaš tie ednostavno ne možat da se borat protiv nekoj što e tolku mnogu posilen. Detroit e grad koj propagja. Postojat mnogu napušteni domovi i parceli koi ostanaa bez sopstvenici. Ovoj grad se doživuva kako simbol na kolapsot na amerikanskata avtomobilska industrija - dve glavni kompanii od avtomobilskata industrija "Dzeneral Motors" i "Krajsler" za malku kje bankrotiraa, godinava. Detroit beše poznat kako Motor siti, kako profitabilen grad so značajna industrija. Denes, ovoj grad ima ogromni problemi i poradi toa beše organiziran! a aukcija. Imaše rečisi 9000 kukji i parceli koi bea napušteni zatoa što sopstvenicite ne možea da si gi dozvolat. Za podobro da si zamislete - goleminata na imotite se sporduva so taa na njujorškiot Centralen park. I dokolku ja sumirame slobodnata zemja vo Detroit, taa rečisi ja pretstavuva goleminata na Boston. Postojat mnogu napušteni imoti i se očekuva toj broj ušte povekje da raste. No, ovaa aukcija beše posetena od mnogu investitori od Kalifornija i od Njujork koi sakaa da kupat zemja za poniski ceni. Se razbira, imaše i lugje, najmnogu meštani, koi sakaa da kupat po nekoj imot, no tie ne bea vo možnost da se natprevaruvaat so investitorite. Mnogu od potencijalnite kupuvači ne bea zadovolni. Tie očekuvaa nekoj imot, no bea brzo naddadeni. Investitorite nudea povekje pari i potencijalnite kupuvači ne možea da storat ništo. Edna žena so godini čekaše parcela vo! Brajtmor. Taa sakaše da kupi parcela vo nejzinoto soseds! tvo i sa kaše da posadi ovošni drvca tamu. No, vlastite í rekoa deka kje mora da go čeka četvrtiot den. Toa beše nevozmožno za nea, zatoa što taa raboti i ne može da čeka tolku dolgo za parcela. No, investitorite imaat dovolno vreme da diskutiraat za cenata.

related story (sgx15740): http://news.yahoo.com/s/nm/20091025/us_nm/us_usa_housing_det...
by kristina leskova
for PocketNews (http://pocketnews.tv)

PocketNews is a new real-time news broa! dcaster delivering the latest and hottest news right to your pocket ! With global clients who want to be kept up to date, PocketNews is everyone's way of keeping in touch with the World.

Koga kje završi seto ova?
by Barbora Misakova


Stignav do fazata koga sekoja druga informacija za nacrt-zakonot za zdravstvo ednostavno gi premina site granici. I ova e vistinskoto vreme da otkrijam deka nemam poim što se slučuva na toj plan vo momentov. Dokolku se sekjavam dobro, vekje podolgo vreme slušame za toa, no dali znaeme barem nešto za toa? Što se naogja vo toj nacrt-zakon na Obama? I dali toa sé ušte e negov nacrt-zakon? Jas sum zbunet i stresen koga čitam nešto za toa. Site nastani okolu toa ednostavno me plašat i me pravat da se čuvstvuvam ušte pološo. Seto ova me potsekja na nekoj vid imaginarna igra bez vistinski šansi za da se pobedi. ! No, kako što vesnicite i Amerikancite postojano se obiduvaat da ja rešat, da pogledneme od poblisku. Pa, koi se našite informacii za nacrt-zakonot ovie denovi? Kako što informiraše "Asošiejted Pres", nemaše da se bara od biznisite da obezbedat zdravstveno osiguruvanje, no golemite firmi kje dobijat kazneni poeni dokolku nekoj rabotrnik ima potreba od vladina pomoš za da kupi osiguruvanje za sebe. Celta na ovoj nacrt-proekt za zdravstvena zaštita bi trebalo da bide da sozdade novo federalno regulirano pazarno mesto kade individuite i semejstvata bi možele da si kupat osiguruvanje prodavano od privatnata industrija. Za onie so pomali primanja, federalnata pomoš bi bila na raspolaganje. Sekoja individua kje bide zadolžena da kupi osiguruvanje i ako toj ili taa odbie da go stori toa, kazna od možebi 100 dolari vo prvata godina od godinata koga kje bide vospostavena. Legislativata bi trebalo isto taka da vkluč! i i opcija koja bi trebalo da im dozvoli na državite da p! regovara at so privatnata industrija za grupite koi kje obezbeduvaat osiguruvanje za žitelite so poniski prihodi. Sega, i najvažno, koga kje završi ovaa prikazna za nacrt-zakonot za zdravje bez kraj, e najčesto postavuvanoto prašanje. Barem za mene.

related story (sgx15739): http://news.yahoo.com/s/ap/20091025/ap_on_bi_ge/us_health_ca...
by Barbora Misakova
for PocketNews (http://pocketnews.tv)

PocketNews is a new real-time news broadcaster del! ivering the latest and hottest news right to your pocket ! With global clients who want to be kept up to date, PocketNews is everyone's way of keeping in touch with the World.

Monday, October 26, 2009

Reguliranje na visokite plati
by Milota Sidorova


Posle lavinata od kriticizam za kontraverzniot slučaj za vrvniot menadzment vo finansiskiot sektor, se čini deka Vašington konečno podgotvuva merka za da gi kontrolira konkurentnite bonusi i kompenzacii. Situacijata beše daleku zad biznisot i moralnata etika. "Goldman Sačs" plakjaše povekje od 500.000 dolari bonusi po vraboten. "Sitigrup" ispkakjashe 5.3 milijardi, a "Bank of Amerika" podeluvaše 3.3 milijardi dolari. Iako informacijata ne e potvrdena oficijalno, serverot "Jahu" tvrdeše Kenet Fajnberg, specijalniot rakovoditel vo Trezorot podgotvuva plan za transformiranite plakjanja. Ova bi predizvikalo sekoja od sedumte vladini ! snabedni organizacii da dobivaat povekje od 200.000 dolari mesečno i 25.000 dolari bonusi, po izvršnite lica. Nekoi od vrvnite menadzeri bukvalno kje treba da gi namalat svoite prihodi do 90 procenti. Postoi isto taka ušte eden koncept, vekje prifaten od bankite - vrabotenite bi možele da gi zemaat svoite plati podeleni pomegju aktuelnata gotovina i akcii. Akciite bi napravile kompenzacija na dolgoročen plan i kje gi povrzat vrabotenite so organizaciskata sudbina. Videno od javniot pogled, sekoj bi priznal deka takva merka beše nužna, no doagja malku docna. A što se odnesuva do kompaniite, regulacijata kje se odrazi samo na onie koi dobija pomoš i sé ušte ne ja vratile. Da gi imenuvame kompaniite, zboruvame za "Bank of Amerika Korp.", "Amerikan Internešanal Grup Ink.", "Sitigrup Ink.", "Dzeneral Motors", GMAC, "Krajsler" i "Krajsler Fajnenšal". Poradi toa što si go otplatija dolgot, "DzP Morgan" i "Goldm! an Sačs" se nadvor od igrata. Spored izvor od pečato! t, Fajnb erg e zadolžen da ja završi regulacijata pred 31 oktomvri. Bonusite treba da bidat ograničeni - da se spomenat nekoi od kompaniite koi nudat takvi nešta kako členstva vo privatni klubovi, privatni avioni i koli od kompanijata. Ova kje bide tema na vladinata dozvola vo idnina.

related story (sgx15723): http://news.yahoo.com/s/ap/20091022/ap_on_go_pr_wh/us_obama_...
by Milota Sidorova
for PocketNews (http://pocketnews.tv)

PocketNews is a n! ew real-time news broadcaster delivering the latest and hottest news right to your pocket ! With global clients who want to be kept up to date, PocketNews is everyone's way of keeping in touch with the World.

Domy v Detroite
by kristina leskova


Mnoho amerických miest sa ocitlo v zúfalej situácii. Aj keď sa snažia dostať sa z krízovej situácie, niekedy však nie sú schopní bojovať proti niekomu, kto je omnoho silnejší. Detroit je mesto v poklese. Nachádza sa tu množstvo opustených domov a pozemkov, ktoré ostali bez majiteľov. Toto mesto je vnímané ako symbol kolapsu amerického automobilového priemyslu – dve hlavné automobilové spoločnosti General Motors a Chrysler podali návrh na konkurz práve v tomto roku. Detroit bolo známe ako motorové mesto, ako ziskové ! mesto s významným priemyslom. Dnes má toto mesto obrovské problémy a to je dôvod, prečo tu bola zorganizovaná aukcia. Nachádzalo sa tu takmer 9000 opustených domov a pozemkov, pretože predošlí majitelia si nemohli dovoliť za ne platiť. Pre lepšiu predstavu – veľkosť majetkov si môžeš predstaviť ako oblasť vo veľkosti Centrálneho parku v New Yorku. A keď zrátame voľné pozemky v Detroite tak takmer dosahujú veľkosť mesta Boston. Je tu neskutočne veľa opustených majetkov a predpokladá sa, že ich počet ešte bude rásť. Lenže na túto aukciu prišlo množstvo investorov z Kalifornie a New Yorku, ktorí chceli získať tie najlepšie majetky za nízke ceny. Samozrejme prišli aj ľudia, väčšinou miestni, ktor! 7; mali záujem o kúpu majetku, lenže tí ne! boli sch opní súťažiť s investormi. Preto mnohí potenciálni kupci ostali nespokojní. Čakali na určitý majetok, ale boli rýchlo preplatení. Investori jednoducho ponúkli viac peňazí a potenciálni kupci s tým nemohli nič urobiť. Jedna žena čakala niekoľko rokov na pozemok v Brightmore. Chcela kúpiť pozemok v jej susedstve a plánovala tu pestovať ovocné stromy. Lenže úradníci jej oznámili, že by musela počkať ešte na štvrtý deň. To bolo pre ňu však nemožné, nakoľko je pracujúca osoba a nemôže si dovoliť čakať tak dlho na jeden pozemok. Lenže investori majú dostatok času na to, aby rokovali o cene.

related story (sgx15719): http://news.yahoo.com/s/nm/20091025/us_nm/us_usa_housing_det...
by kristina leskova
for PocketNews (http://pocketnews.tv)

PocketNews is a new real-time news broadcaster delivering the latest and hottest news right to your pocket ! With global clients who want to be kept up to date, PocketNews is everyone's way of keeping in touch with the World.

Houses in Detroit
by kristina leskova


Many American cities are in desperate situation. Even if they are trying to recover from crisis sometimes they just can not fight against somebody who is much stronger. Detroit is a city that is declining. There are many abandoned homes and parcels that remained without owners. This city is perceived as a symbol of the collapse of the US auto industry – two main car industry companies General Motors and Chrysler filed for bankruptcy this year. Detroit was known as Motor city, as a profitable city with significant industry. Nowadays this city has huge problems and that is why there was organized an auction. There were almost 9000 homes and parcels that were abandoned b! ecause the owners could not afford to pay for it. For better imagination – the size of properties represented an area in the size of New York’s Central Park. And if we summarize the free land in Detroit it almost represents the size of Boston. There are many abandoned properties and it is awaited that this number will rise further. But this auction visited many investors from California and New York who wanted to buy the best properties for low prizes. Of course there were also people, mostly local, who wanted to buy some property but they were not able to compete with investors. Many of potential buyers were not satisfied. They were waiting for some property but they were quickly outbid. The investors offered more money and potential buyers could not do anything. A woman was waiting for a parcel in Brightmore for many years. She wanted to buy a parcel in her neighborhood and wanted to plant there fruit trees. But officials said her that she would have to wai! t for fourth day. This was unable for her because she is worki! ng and s he can not wait so long for a parcel. But the investors have enough time to discuss the prize.

related story (sgx15718): http://news.yahoo.com/s/nm/20091025/us_nm/us_usa_housing_det...
by kristina leskova
for PocketNews (http://pocketnews.tv)

PocketNews is a new real-time news broadcaster delivering the latest and hottest news right to your pocket ! With global clients who want to be kept up to date, PocketNews is everyone's way of keeping in touch with the World.

Kedy to už celé skončí?!
by Barbora Misakova


Dostala som sa do fázy, kedy akákoľvek informácia o zdravotnom pláne ide mimo mňa. Teraz je preto asi najvhodnejší čas priznať, že nemám ani tušenia o tom, čo sa momentálne s týmto plánom deje. Ak si dobre pamätám, prišiel s ním prezident Barack Obama a to bolo už pekne dávno. Počúvame o ňom (na môj vkus) až príliš dlho a miesto toho, aby sa mi veci vyjasňovali sa do nich čoraz viac zamotávam. O čom vlastne ten plán je? A je to ešte vôbec ten pôvodný Obamov plán? Som neskuto! 69;ne zmätená a aj keď sa celkom teším z toho, že nie som Američan, stresuje ma táto téma zakaždým, keď o nej čokoľvek čítam. Celé to chaotické dianie okolo toho ma skrátka desí a točí sa mi z toho hlava. Celé mi to pripomína len akúsi nekonečnú, imaginárnu hru, bez akejkoľvek vidiny konca či dokonca výhry. Nakoľko však noviny a Američania nikdy nespia a problémy sa riešia neustále, poďme sa teda pozrieť na to, čo sa o pláne vie. Ako najnovšie informoval Associated Press, podnikatelia by nemali byť povinní poskytovať zdravotné poistenie, za to však veľké spoločnosti by mohli prísť k pekným pokutám, ak by sa zistilo, že čo i len jeden zo zamestnancov si musel platiť krytie sám. Cieľom ! tohto zákona je vraj vytvoriť nový, vládou! regulov aný trh, kde by jednotlivci aj celé rodiny mohli zabezpečiť poistenie ponúkané súkromnou priemyselnou sférou. Pre tých s malými príjmami by mali existovať vládne dotácie. Každý jednotlivec by mal byť povinný zabezpečiť si poistné krytie a v prípade, že tak odmietne učiniť, môže čakať pokutu možno aj vo výške 100 dolárov. Nová legislatíva by mala zahŕňať aj možnosť vyjednávania medzi vládou a súkromníkmi ponúkajúcimi poistenie, ako istá forma pomoci pre občanov s nízkymi príjmami. Ako, no ešte dôležitejšie, kedy sa tento nekonečný príbeh o zdravotnom pláne skončí je (aspoň pre mňa) momentálne tou najdôležitejšou otázkou. A to nie som ani Ameri! 9;anka!

related story (sgx15717): http://news.yahoo.com/s/ap/20091025/ap_on_bi_ge/us_health_ca...
by Barbora Misakova
for PocketNews (http://pocketnews.tv)

PocketNews is a new real-time news broadcaster delivering the latest and hottest news right to your pocket ! With global clients who want to be kept up to date, PocketNews is everyone's way of keeping in touch with the World.

When will this all end?
by Barbora Misakova


I got to the phase, when any other information about the health bill is washed over me. And this is the right time to reveal I have no clue what is going on with it right now. If I remember rightly, it has been quite a long time now what we have been hearing about it, but do we really know at least something about it? What is in that Obama’s bill? And is it even still his bill? I am confused and stressed when I read something about it. All the events around it are just scaring me and making me more and more dizzy. This all reminds me just some kind of imaginary game with no real effort to win. But as the newspapers and Americans are constantly trying to solve it, let&! #8217;s look at it closer. So what are our information about the bill these days? As Associated Press informed, businesses would not be required to provide health insurance, but large firms would owe penalties if any worker needed government subsidies to buy coverage on their own. The aim of this health care bill should be to create a new federally regulated marketplace where individuals and families could purchase insurance sold by private industry. For those ones with lower incomes the federal subsidies would be available to help. Every individual is going to be obligated to buy coverage and if he or she refuses it, a fine of perhaps $100 in the first year of the program will be on turn. The legislation should also include an option which should allow states to negotiate with private industry about providing group coverage for lower income residents. How and, most importantly, when will this never ending health bill story end is the most often asked question. At least for! me.

related story (sgx15716): http://news.yahoo.com/s/ap/20091025/ap_on_bi_ge/us_health_ca...
by Barbora Misakova
for PocketNews (http://pocketnews.tv)

PocketNews is a new real-time news broadcaster delivering the latest and hottest news right to your pocket ! With global clients who want to be kept up to date, PocketNews is everyone's way of keeping in touch with the World.

Sunday, October 25, 2009

Pomošta pomogna, no predizvika problemi
by Magdalena Rosova


Pomošta od 700 milijardi dolari koi amerikanskata vlada í gi dade na finansiskata industrija, zazedoa glavna uloga vo spasuvanjeto na ekonomijata vo poslednata godina. Od druga strana, pak, pomošta predizvika gnev i nedoverba pomegju lugjeto poradi načinot na koj beše vodena programata. Nejl Barafoski, specijalniot inspektor koj e odgovoren za nadgleduvanje na fondot za pomoš, se pojavi so kvartalen izveštaj, koj beše objaven minatata sreda. Vo izveštajot, Barofski reče deka Programata za osloboduvanjata na problematičnite imoti (TARP), gi činea danočnite obvrznici mnogu i isto taka toa vlijaeše na perce! pcijata na vladata od strana na javnosta. Barofski dodade deka mnogu aspekti od programata možat da se gledaat kako golem uspeh, no toj predupreduva deka akciite na Trezorot isto taka go oštetija kredibilitetot na dvete, programata i na vladata i raširija cinizam, gnev i nedoverba pomegju lugjeto. Programata TARP počna za vreme na vladata na pretsedatelot Dzordz V.Buš i prodolži pod rakovodstvo na pretsedatelot Barak Obama. Spored Barofski, glavnata pričina zošto javnosta se čuvstvuva lošo poradi programata e poradi odlukata na Trezorot da ne bara od bankite da mu davaat izveštai kako gi iskoristile parite od pomošta. Programata isto taka beše kritikuvana od Kongresot. Liberalite velat deka programata bi trebalo da bide povekje fokusirana na malite biznisi i sopstvenici na kukji, a ne na golemi finansiski firmi. No, konzervativcite raspravaat deka programata se dokaža deka ne e neophodna za finansiskiot s! ektor i ottamu, bi trebalo brzo da se otstrani. Izveštajo! t na Bar ofski opiša različni aktivnosti što bea prezemeni pod imeto na TARP, nekoi im pomognaa na najgolemite institucii na Vol Strit, nekoi se dizajnirani za da ja ohrabrat borbata na avtoindustrijata i drugi im pomagaat na sopstvenicite na kukjite koi se soočija so zaplenuvanje. Barofski reče deka mnogu korisnici na pomošta se obidele da ja izbegnat odgovornosta pred danočnite obvrznici.

related story (sgx15715): http://money.cnn.com/2009/10/21/news/economy/sigtarp_bailout...
by Magdalena Rosova
for PocketNews (http://pocketnews.tv)

PocketNews is a new real-time news broadcaster delivering the latest and ho! ttest news right to your pocket ! With global clients who want to be kept up to date, PocketNews is everyone's way of keeping in touch with the World.

Soyez réaliste !
by Barbora Misakova


Et ça y est ! Vous rappelez-vous toutes les nouvelles positives au sujet de l'économie et de son rétablissement ? Vous rappelez-vous comment chaque deuxième analyste prévoyait le développement progressif ? Oubliez-le maintenant ! C'est le temps pour savoir la vérité. Et c'est-à-dire, cette économie ne récupérera probablement jamais dans la condition où elle était avant. Oubliez ainsi tous les économistes et les analystes optimistes qui souriaient à vous en vous disant : « La crise disparaîtra bientôt. » Nous comptons trop sur les pronostics économiques. Lundi n! ous lisons dans les journaux que les taux de chômage sont en baisse et nous presque croyons à l'idée que toute cette mauvaise époque est déjà derrière nous. Mais puis, mercredi, nous constatons que ce n'était pas vrai, car il y a toujours des millions de personnes sans emploi, la dépense est vraiment basse et ainsi il y a peu de raison pour que les entreprises commencent à employer de nouveau. Allez-y et regardez autour de vous : beaucoup d'entreprises, de la taille petite et moyenne, dépendent des crédits bancaires ; les ménages ravalent et dépensent moins ce qui se reflète sur des niveaux inférieures de la vie. Et imaginez maintenant que beaucoup de 7.2 millions de travaux qui avaient disparu depuis que la récession a commencé ne reviendront probablement jamais. En tant que le dit Heidi Shierholz : « Beaucoup de facteurs poussent contre un rétablissement rapide. Les ch! oses reviendront. Mais cela prendra beaucoup de temps. &#! 187; Il estime que « nous verrons probablement le chômage élevé au moins jusqu'à l'année 2014. » Est-ce que le chômage parviendrait-t-il encore aux niveaux précédents ? Bruce Bartlett, un ancien économiste du département de Trésor a dit : « Je ne dirais pas que jamais. Mais je pense que cela va durer longtemps. La tringlerie entre la croissance de l'économie et la croissance des travaux n'est pas ce qui était il. Je ne sais pas s'il est de manière permanente cassé ou temporairement cassé. Mais clairement nous ne voyons pas une'augmentation de l'emploi visible à ce qu'on s'attendrait normalement. »

related story (sgx15709): http://news.yahoo.com/s/ap/20091019/ap_on_bi_ge/us_vanishing...
by Barbora Misakova
for PocketNews (http://pocketnews.tv)

PocketNews is a new real-time news broadcaster delivering the latest and hottest news right to your pocket ! With global clients who want to be kept up to date, PocketNews is everyone's way of keeping in touch with the World.

Špekulacii i fikcii.
by Milota Sidorova


Faktot deka Dou Dzons porasna nad nivoto na 10.000 točka, jasno deka ne e pričina za da bideme srekjni. Najmalku, ne, dokolku ja analizirate svesno situacijata. Iako imaše rast vo poslednite sedum meseci, i Dou Dzons gi pokri svoite 40 procenti, ne postoi silna ekonomska izvedba zad akciite. Definitivno nema dobra sostojba na rabotnite mesta i potrošuvačkata. Dolgo vreme ovie tri komponenti bea vrzani edna so druga. Koga imaše dovolno rabotni mesta, lugjeto bea zadovolni i trošea mnogu. No, toa beše prilično logično. Toa isto taka vlijaeše na toa dali pazarot dobiva ili gubi. Sega situacijata se čini deka e prili&#! 269;no različna. Što bi moželo da se krie zad zgolemuvanjeto, osven slaboto podobruvanje na teškata industrija, koja pokažuva mala ekspanzija vo poslednite meseci. Isto taka postoi generelna ekspanzija i na finansiskiot sektor, no povekjeto od investiorite se dvoumat da investiraat, da vrabotuvaat ili da rastat. Na ovoj način, nevrabotenosta kje ostane na istoto nivo so nedeli, ako ne i meseci. Samo vo septemvri imaše okolu 263.000 otpuštanja i celosnata brojka stigna do 3 milioni godišno. Stapkata se vrti okolu 9.4 procenti i spored analizite, može i da porasne. Pa, što imame vo momentov? Toa e slabo akcionersko pokačuvanje, rast bez cvrsta osnova, dobri makroekonomski figuri. Toa može da e rezultat na bliskata vrska pomegju biznis-sektorot i dominantnite špekulacii na iskusnite investitiri. Toa može da bide i ništo novo, otkako polovinata od amerikanskiot BDP beše predizvikan od fiktivni! finansiski operacii, a ne od realna produkcija. Špekula! tivnite maniri imaa dolga tradicija na Vol Strit i toa e sigurno svoj sopstven nezavisen svet od okolinata. Ušte povekje, možeme da kažeme deka energetskite goriva na momentalnata berza se podobruvaat, finansiskite korporacii pominaa prilično dobro za vreme na krizata. Nivnata mokj i nivo na nezavisnost porasnaa i kako što možeme da vidime denovive - tie pominuvaat dobro duri i bez realni lugje. Iako logikata veli deka nema da može da izdrži ušte dolgo vreme.

related story (sgx15708): http://news.yahoo.com/s/cq/20091017/pl_cq_politics/politics3...
by Milota Sidorova
for PocketNews (http://pocketnews.tv)

PocketNews is a new real-time news broadcaster delivering the latest and hottest news right to your pocket ! With global clients who want to be kept up to date, PocketNews is everyone's way of keeping in touch with the World.

Cenite na gorivata
by kristina leskova


Dali ste sopstvenik na avtomobil? I kolku često go vozite vašiot avtomobil? Cenite na benzinite rastat i mnogu lugje ne vozat mnogu često. Možeme da kažeme deka i pobaruvačkata za goriva opadna mnogu. Surovata naftata raste, isto taka. I posledicite se jasni, lugjeto ne sakaat da kupuvaat benzini. Vo nekoi državi, kako na primer, vo Ohajo eden galon čini 2,55 dolari. Potrošuvačite posakuvaat taa cena na gorivoto da bide poevtina - okolu dva dolara za galon. Cenite rastat vo poslednite tri nedeli i stignaa 2,574 dolari za galon za bezolovniot benzin. Koja e pričinata? Potrošuvačkata pobaruvačka vlijae ist! o taka, no ne tolku mnogu kolku dolarot koj opadna. Dolarot prodolžuva da pagja za vreme na celiot mesec. Rastečkata cena na surovata nafta pravi problemi za rafineriite koi gi pravat i prodavaat benzinite. Lugjeto vozat pomalku, transportnite kompanii nemaat tolku mnogu rabota i avionskite linii isto taka kupuvaat pomalku gorivo za avionite, zatoa što lugjeto ne možat da si dozvolat tolku mnogu biznis-patuvanja so avion. Rafineriite moraa da ja namalat produkcijata, poradi namalenata pobaruvačka. I kako što kažavme, cenite na surovata nafta rastat i rezultatot e deka profitnite margini kaj niv se poniski. I poradi ovaa situacija, pravat pomalku gorivo. No, benzinskikite zalihi sé ušte se na dobro nivo. Lugjeto počnaa da kupuvaat pomalku gorivo kon krajot na 2007 godina koga počna recesijata. Statistikata veli deka pomegju noemvri 2007 i oktomvri 2008 godina, celata amerikanska nacija vozela 100 milijardi milji pomalku! . Povekjeto eksperti za energija ne gledaat pričina za p! okač ;enite ceni i se nadevaat deka cenite nema da odat povisoko, barem ne ovaa zima. Taka, vie kako potrošuvači, možete ednostavno da čekate i da se nadevate deka cenite kje ostanat na momentalnoto nivo i nema da bidat povisoki.

related story (sgx15707): http://news.yahoo.com/s/ap/20091019/ap_on_bi_ge/us_oil_price...
by kristina leskova
for PocketNews (http://pocketnews.tv)

PocketNews is a new real-time news broadcaster delivering the latest and hottest news right to yo! ur pocket ! With global clients who want to be kept up to date, PocketNews is everyone's way of keeping in touch with the World.

Bidete realni!
by Barbora Misakova


I eve né! Dali se sekjavate na site pozitivni vesti za ekonomijata i nejzinoto oporavuvanje? Dali se sekjavate kako sekoja vtora analiza predviduvaše postepen razvoj? Sega zaboravete go toa! Vreme e za vistinata. A taa e, deka ekonomijata najverojatno nema nikogaš da ozdravi vo sostojbata kakva što beše porano. Taka, zaboravete gi site optimistički ekonomisti i analizi koi vi se smeeja i vi velea: "Krizata kje završi brzo." Premnogu se potpirame na ekonomskite prognozi. Vo ponedelnikot pročitavme vo vesnicite deka stapkata na nevrabotenosta opagja i deka sme mnogu blisku da veruvame vo idejata, deka lošite vreminja se zad nas. N! o togaš, vo sredata, otkrivme deka toa ne e točno, zašto sé ušte ima milioni nevraboteni lugje, trošenjeto e premalo i postoi mala pričina za biynismenite povtorno da vrabotuvaat. Odete i ragledajte mnogu mali i sredni biznisi zavisat od bankarskite krediti, potrošuvačkata košnica se namalu i se troši pomalku, što se odrazuva na poniskite standardi za živeenje. I sega zamislete deka mnogu od 7.2-ta milioni rabotni mesta isčeznale otkako počna recesijata i verojatno nema nikogaš da se povratat. Kako što kaža Hajdi Širholc: "Mnogu faktori se protiv brzoto oporavanje. Rabotite kje se vratat vo forma, no potrebno e podolgo vreme." Toj procenuva deka "verojatno kje vidime zgolemuvanje na nevrabotenosta najmalku do 2014 godina". Dali nevrabotenosta nekogaš kje se vrati na prethodnite nivoa? Brus Bartlet, poranešen ekonomist od Trezorot reče: "Ne bi rekol nikogaš. No! navistina mislam deka kje treba mnogu vreme. Vrskata pomegju ! rastot v o ekonomijata i rastot na rabotnite mesta ne e kako nekogaš. Ne znam dali e postojno ili privremeno raskinata. No, jasno e deka nema da vidime takov vid na pokačuvanje na vrabotenosta što nekoj bi očekuval da se sluči normalno."

related story (sgx15706): http://news.yahoo.com/s/ap/20091019/ap_on_bi_ge/us_vanishing...
by Barbora Misakova
for PocketNews (http://pocketnews.tv)

PocketNews is a new real-time news broadcaster delivering the la! test and hottest news right to your pocket ! With global clients who want to be kept up to date, PocketNews is everyone's way of keeping in touch with the World.

Thursday, October 22, 2009

Vládny regulatív postihne firemné bonusy.
by Milota Sidorova


Po vlne kritík na margo kontroverzných odmien najvyššieho manažmentu popredných amerických finančných korporácií sa zdá, že Washinghton konečne prichádza s istými krokmi na reguláciu platov, odmien a firemných bonusov. Situácia sa napriek zhoršujúcim sociálnym podmienkam iba vyhrocuje – vládou dotovaná spoločnosť Goldman Sachs túto jeseň plánuje do odmien prerozdeliť viac ako pol milióna dolárov na zamestnanca (top manažmentu). Citigroup na odmeny vyčlenila 5,3 miliárd dolárov a Bank of Am! erica, ktorá minulú jeseň taktiež obdržala peniaze zo „záchranného“ plánu, odmeňuje svojich zamestnancov 3,3 miliardami dolárov. Zákrok zo strany Washinghtonu je teda celkom namieste, hoci sa možno spýtať, prečo toto opatrenie prichádza rok po iniciánlom rozdelení peňazí. S informáciou o regulatíve prišiel dnes ráno internetový server Yahoo!, avšak nebola odobrená oficiálnou cestou. Podľa serveru je za plán zodpovedný Kenneth Feinberg, zamestnanec štátnej pokladnice. Plán nedovoľuje odmeny vyššie ako 200 000 dolárov na zamestnanca, firemné bonusy a benefity skresáva na 25 000 dolárov na hlavu. To pre niektorých top manažérov znamená, dočasne obdržať len 10 percent svojich pôvodných odmien. Plán tiež zva! žuje koncept rozdelenia platu medzi hotovosť a akcio! vý podiel. Týmto spôsobom by sa zamestnanci ešte viac previazali s osudom firmy, keďže akcie prinášajú zisk v dlhodobom meradle. Firemné bonusy, medzi ktoré nezriedka patria veci ako členstvo v prominentnom klube, služobné auto, prípadne let súkromným lietadlom, by mali po novom podliehať vládnemu odobreniu. Opatrenie by malo postihnúť iba sedem spoločností. Všetky, ktoré boli dotované vládou a do dnešného dňa nestihli svoj dlh vyplatiť. Ide presne o Bank of America Corp., American International Group Inc., Citigroup Inc., General Motors, GMAC, Chrysler a spoločnosť Chrysler Financial. Banky JP Morgan a Goldman Sachs, ktorí dlh predčasom vyplatili, opatrenie obchádza. Ako uvádza internetový server, Feinberg má detaily plánu zverejniť už o pár dní, deadline je 31.! októbra.

related story (sgx15686): http://news.yahoo.com/s/ap/20091022/ap_on_go_pr_wh/us_obama_...
by Milota Sidorova
for PocketNews (http://pocketnews.tv)

PocketNews is a new real-time news broadcaster delivering the latest and hottest news right to your pocket ! With global clients who want to be kept up to date, PocketNews is everyone's way of keeping in touch with the World.

Regulation on Top Salaries
by Milota Sidorova


After the avalanche of criticism over controversial case of top management in financial sector, it seems Washinghton is finally preparing a measurement to controll competitive bonuses and compensations. The situation was far behind business and moral ethics. Goldman Sachs was paying more than $500,000 bonus per employee. Citigroup counted with $5.3 billion and Bank of America was dividing $3.3 billion. Although the news hasn’t been confirmed officially, Yahoo server claimed Kenneth Feinberg, the speacial master at Treasury was getting together a plan for transformed payments. This would cause any from seven governmental supplied organizations could get more than $200! ,000 per month and $25,000 in bonuses per executive. Literally some of top managers would have to lower their incomes by 90 percent. There’s also another concept, yet accepted by the banks – employees could get their salary divided between actuall cash and stocks. Stocks would make a compensation in long term and tie employees with the organization destiney. Seen from the public view, one must say such tool was indispensable, but it’s coming a little late. As for the companies, regulation will affect only those who got the bailout money and haven’t repaid them back. To name the companies, we’re speaking of Bank of America Corp., American International Group Inc., Citigroup Inc., General Motors, GMAC, Chrysler and Chrysler Financial. JP Morgan and Goldman Sachs due the repayment are out of the game. According press source Feinberg is obliged to pass the regulation before October 31st. The bonuses should be limited – to name a few some o! f the companies offers things such as country club memberships! , privat e planes and company cars. This will be the subject to governmental permission in the future.

related story (sgx15685): http://news.yahoo.com/s/ap/20091022/ap_on_go_pr_wh/us_obama_...
by Milota Sidorova
for PocketNews (http://pocketnews.tv)

PocketNews is a new real-time news broadcaster delivering the latest and hottest news right to your pocket ! With global clients who want to be kept up to date, PocketNews is everyone's way of keeping in touch with the World! .

Finančný balíček pomohol, ale za veľkú cenu
by Magdalena Rosova


Finančný balík vo výške 700 miliárd dolárov, ktorý americká vláda uvoľnila pred rokom na obnovu finančného trhu, zohral dôležitú úlohu pri obnove ekonomiky. Na druhej strane však spôsob, akým sa peniaze z finančného balíka využívali priniesol medzi ľudí mnoho hnevu a nedôvery voči vláde. Nail Barofsky, ktorý bol vybraný za špeciálneho inšpektora, ktorý má na starosti dohľad nad peniazmi z finančného balíka, minulú stredu predstavil svoju štvrťročn! 0; správu. V nej Barofsky uviedol že program na využitie finančného balíka (Troubled Asset Relief Program) stál daňových poplatníkov mnoho peňazí a dodal, že negatívne ovlplyvnil pohľad verejnosti na vládu. Barofsky spomenul, že program sa zdá byť z viacerých aspektov veľmi úspešný. Avšak varuje a tvrdí, že kroky ministerstva financií zničili vieryhodnosť rovnako programu ako aj americkej vlády a rozšírili cinizmus, hnev a nedôveru medzi ľudí. Program TARP začal ešte za vlády predchádzajúceho prezidenta Geroge W. Busha a naplno sa rozvinul za Baracka Obamu. Barofsky vidí hlavný dôvod, pre ktorý verejnosť negatívne vníma program, v rozhodnutí ministerstva nevyžadovať od bánk, aby vykazovali verejnosti využ! 7;vanie finančných zdrojov z balíka. Program ! kritizov ali i politici v kongrese. Podľa liberálov by mal byť program viac zameraní na malých obchodníkov a jednotlivcov a nie na veľké firmy. Naopak konzervatívci nametajú, že celý program je pre finančný trh nepotrebný, a preto by sa mal čo najrýchlejšie odstrániť. Barofsky v správe vykresľuje rôzne aktivity, ktoré program v sebe zahŕňa – niektoré napomáhajú veľkým inštitúciám na Wall Street, iné boli vytvorené na podporu automobilového priemyslu a iné pomáhajú ľuďom, ktorí čelia vyvlasteniu domov. Barofsky však dodal, že i medzi týmito aktivitami objavil mnoho takých, ktorí sa snažili skryť využitie financí pred verejnosťou.

related story (sgx15682): http://money.cnn.com/2009/10/21/news/economy/sigtarp_bailout...
by Magdalena Rosova
for PocketNews (http://pocketnews.tv)

PocketNews is a new real-time news broadcaster delivering the latest and hottest news right to your pocket ! With global clients who want to be kept up to date, PocketNews is everyone's way of keeping in touch with the World.

Bailout helped but at a great cost
by Magdalena Rosova


The bailout of $700 billion dollars that American government released for the financial industry took a main part in rescuing the economy over the past year. On the other hand, the bailout caused anger and distrust among people because of the way the program was handled. Nail Barafosky, the special inspector general who is in charge of oversight the bailout fund, appeared in a quarterly report released last Wednesday. In the report Barofsky said the Troubled Asset Relief Program (TARP) cost taxpayers a lot and it also effected the public's perception of the government. Barofsky added that many aspects of the program can be viewed as a big success, but he warns that the ac! tions of the Treasury also damaged the credibility of both, the program and the government itself, and spread cynicism, anger and distrust among people. The TARP program began under the government of President George W. Bush and continued under President Barack Obama. According to Barofsky the main reason why public feel bad about the program is because of the Treasury's decision not to require banks to report how they used money from the bailout. The program was also criticized by Congress. Liberals say the program should be more focused on small businesses and homeowners and not big financial firms. But conservatives argue that the program has proved to be unnecessary for the financial sector and therefore should be removed quickly. Barofsky's report described various activities carried out under the TARP – some help the biggest institution on Wall Street, some are designed to encourage the struggling auto industry and others help homeowners who face foreclos! ure. Barofsky said many recipients of the bailout attempted to! avoid a ccountability to the taxpayers.

related story (sgx15681): http://money.cnn.com/2009/10/21/news/economy/sigtarp_bailout...
by Magdalena Rosova
for PocketNews (http://pocketnews.tv)

PocketNews is a new real-time news broadcaster delivering the latest and hottest news right to your pocket ! With global clients who want to be kept up to date, PocketNews is everyone's way of keeping in touch with the World.

Protiv klimatskite promeni...
by Barbora Misakova


Temata na klimatskite promeni e kako žežok kompir - neophodno e da se zboruva za toa, no nikoj vistinski ne saka da go stori toa. No, sega koga povekje ne postojat četiri godišni vreminja, poplavite uništuvaat premnogu krajbrežni oblasti, snegot pagja tamu kade što ne bi trebalo i ledot se topi na Severniot pol, nie sme vo dvoen tesnec. Tokmu zatoa pretstavnicite na 17-te najgolemi i zemji koi najmnogu zagaduvaat, držea govori vo nedelata. Celta beše jasna: da se zaprat klimatskite promeni i da se namalat emisiite na gasovi. No, nivnata realizacija e mnogu pokomplicirana, osobeno koga teoretskata cel e različna od realisti&! #269;nata. Pritisokot e na ramenata na sekoj pretstavnik, no najmnogu na toj na SAD. Tie mora da ja odredat svojata pozicija pred konferencijata vo Danska, koja kje se održi vo dekemvri. Što drugo treba da se napravi, ami da se dade nova suma pari potrebna za svetot vo razvoj i za negovoto rastenje. Kako što reče Asad Rehman od "Prijatel na Zemjata", ovie pari glavno treba da pomognat da se prilagodat efektite na klimatskata promena. Bi sakal da znam, za što bi trebalo da bide dogovorot za globalnite klimatski promeni? Dali toj kje bide za namaluvanje na zagaduvanjeto i na nekoj način borba protiv klimatskata promena ili e za prilagoduvanje? Kako što se čini, toj kje bide povekje za adaptacija, otkolku za nešto drugo. Siromašnite zemji treba da se prilagodat na promenite na klimata na zemjata, koi ní se zakanuvaat sé počesto. A, možebi podocna kje im trebaat nekoi fondovi i tehnologii da gi razvijat sv! oite ekonomii bez premnogu zoglemenata zagadenost. No, dali to! a navist ina nim im treba takva pomoš?

related story (sgx15676): http://news.yahoo.com/s/ap/20091018/ap_on_re_eu/eu_britain_c...
by Barbora Misakova
for PocketNews (http://pocketnews.tv)

PocketNews is a new real-time news broadcaster delivering the latest and hottest news right to your pocket ! With global clients who want to be kept up to date, PocketNews is everyone's way of keeping in touch with the World.

Nie sme pričinata...
by Milota Sidorova


Konečno slušnav nekoi sovesni i odgovorni zborovi od amerikanski političar. Republikanskiot senator Dzad Greg prizna deka amerikanskata vlada e taa što ja turka državata vo dolgovi. Citirajkji gi negovite zborovi toj reče deka deficitotot go donesoa tie i sistematskiot rizik go predizvika Kongresot na Soedinetite Državi. Na krajot toj prizna deka tie sozdale dolg za nekolku idni generacii. Zboruvajkji za dolg i deficiit - SAD uspeaja da stignat do vrvniot 1 trilion dolari i povekje od $11.9 trillioni dolg. Kako i da e, se čini deka senatorot Greg spie mirno. Isto kako i drugite od grupata. Se čini deka se mirni i dobro izbalansi! rani so čekorite što gi pravat vo bankarskiot sektor. Se čini deka tie zaboravija deka toa se pari od danočnite obvrznici so koi gi hranea alčnite polici na nivnite banki. Se čini deka gi zaboravija nivnite strasni vetuvanja za regulatornite politiki što gi stavija na finansiskite korporacii. Posledniot sekogaš se smee najslatko. Na krajot, najgolemiot od nagolemite gi dobi parite, bukvalno stotici milijardi dolari, bez baranje, bez regulativa nitu pak obvrski. Ovie fakti nekako bea zatskrieni vo mediuimite, osven toa, sekogaš postojat drugi šokirački vesti za koi treba da se izvestuva. Političarite tivko gi frlija svoite javni vetuvanja i prodolžija da ja nabljuduvaat tvrdoglavata slobodna volja na bankite. Tie, namesto da gi namalat nivnite strategii za trošenje, prodolžija da se odnesuvaat po stariot način. Možeme da spomeneme bonusi i premii od milijardi dolari i koi čekaat da zav! ršat na privatni smetki na nivnite izvršni direktori! . Dobro, nema ništo novo. Osven toa, krizata ja napravi svojata rabota. Spored analizite, trebaše da se isčisti pazarot i da sozdade povekje prostor za pozdravi i rivali. Pa, i taka ispadna - go isčistija pazarot, go sozdadoa prostorot za nekolku vladini nabaveni korporacii, samo problemot e što ušte nema mesto ostanato za potencijani rivali. So javni pari, tie stanaa ušte pogolemi i pomokjni od porano. Na ovoj način, zborovite na senatorot Greg ne se dovolni. Ne e dovolno da se kaže samo "žalam".

related story (sgx15674): http://news.yahoo.com/s/ap/20091018/ap_on_go_pr_wh/us_econom...
by Milota Sidorova
for PocketNews (http://pocketnews.tv)

PocketNews is a new real-time news broadcaster delivering the latest and hottest news right to your pocket ! With global clients who want to be kept up to date, PocketNews is everyone's way of keeping in touch with the World.

Špekulácie, fikcie…
by Milota Sidorova


Fakt, že americký hlavný index Dow Jones sa už niekoľko dní drží okolo psychologickej hranice 10 000 bodov, nie je dôvodom na radosť. Určite nie, pokiaľ si trochu vedome zanalyzujete situáciu. Hoci index pomaly, ale isto stúpa posledných sedem mesiacov, nazbieral stratených 40 percent, za vystúpením akcií, nie je žiaden väčší ekonomický stimul. Nemohli by sme ho hľadať v najvyššej nezamestnanosti, ani spotrebiteľskom indexe. Všetky tri premenné boli až doteraz pevne prepojené, pokiaľ bola práca, ! ľudia boli relatívne stabilizovaní a míňali viac, čo v konečnom dôsledku krútilo ekonomikou. Zdá sa to byť celkom logické. Súčasná situácia sa zdá byť celkom iná. Jediný pozitívny rast ekonómovia zaznamenali v ťažkom priemysle a finančnom sektore. Väčšina investorov však ostáva opatrná a neinvestuje, neexpanduje. Teda, nezamestnáva. Situácia na trhu práce sa teda nemusí zmeniť nasledujúce týždne, či mesiace. Americký úrad pre zamestnanosť v septembri zaznamenal stratu 263 000 pozícií a celkový počet dosiahol ročnú sumu 3 miliónov. Ćísla sa v súčasnosti šplhajú okolo 9,4 percent a podľa analytikov, by mohli prekročiť 10 percent na začiatku budúceho roka. Takže pokia! 17; v súčasnosti vidíme vystreľujúce ! akcie, m ôžeme za nimi hľadať špekulácie skúsených investorov. Táto tradícia má na Wall Street dlhé korene, koniec koncov, viac ako polovica HDP Spojených štátov bola podľa analýz tvorená fiktívnymi finančnymi operáciami, nie reálnou produkciou. Nuž, podľa očakávania sa viac než dobre vedie bankám (minimálne, vládou podporeným). Zdá sa, že výnosy predbehli čísla spred krízového obdobia. Ich moc na trhu sa zväčšila, taktiež sa zdá, že sú od vonkajších podmienok menej závislé. Akoby tvorili vlastný svet s vlastnými pravidlami. Je možné, aby hnali akcie dopredu, hoci všetky okolnosti tomu nenasvedčujú? Logika by tvrdila, že tento rozvoj nepatrí do kategórie, udržateľný…
related story (sgx15669): http://news.yahoo.com/s/cq/20091017/pl_cq_politics/politics3...
by Milota Sidorova
for PocketNews (http://pocketnews.tv)

PocketNews is a new real-time news broadcaster delivering the latest and hottest news right to your pocket ! With global clients who want to be kept up to date, PocketNews is everyone's way of keeping in touch with the World.

Speculations and Fictions.
by Milota Sidorova


The fact the Dow Jones is climbing over 10, 000 point level is clearly not a reason to be happy. At least, not, if you consciously analyze the situation. Although there’s been considerable rise past seven months and the Dow Jones recovered its 40 per cent, there is no stronger economical performance behind the stocks. There’s definitely not good job situation and consumer spending. For so long these three have been tied together. When there were enough jobs, people were satisfied and spent more. That’s quite logically. It also transformed into market gains or loss. Now, the situation seems to be quite different. What may be behind the increase may be ! just slight improvement in heavy industry, showing a little expansion last months. There is also general expansion in financial sector. But most of the investors are reluctant to invest, hire and grow. This way the unemployment will stay upon the same level for weeks if not months. There’s been a loss of 263,000 lay offs in September and the total loss has topped 3 million a year. The rate is pending around 9.4 percent and according analysts it may grow. So what we have right now, is a weak stock increase, the growth without solid basements, good macroeconomic figures. It may a result of hedge bond business and prevailing speculation of experienced investors. It could be nothing new, since half of American GDP was caused by fictive financial operations, not the real production. Speculative manners have had a long tradition on Wall Street and it’s surely its own world independent from the environment. What’s more we can say that engine fuels of current s! tock rally, the financial corporations have done quite well du! ring the crisis. Its power and independence level increased and as we can see these days – they are getting well even without real people. Although the logic says, it can’t stand for long.

related story (sgx15668): http://news.yahoo.com/s/cq/20091017/pl_cq_politics/politics3...
by Milota Sidorova
for PocketNews (http://pocketnews.tv)

PocketNews is a new real-time news broadcaster delivering the latest and hottest news right to your pocket ! With global clients who want to be! kept up to date, PocketNews is everyone's way of keeping in touch with the World.

Ceny benzínu
by kristina leskova


Si vlastníkom auta? A ako často na svojom aute jazdíš? Pretože ceny benzínu opäť stúpli a veľa ľudí odmieta jazdiť. Môžeme povedať, že dopyt po benzíne podstatne poklesol. A navyše ceny ropy narastajú tiež. Dôsledkom je fakt, že ľudia nemajú záujem o kúpu benzínu. V niektorých štátoch ako napríklad Ohio jeden galón stojí 2,55 dolára. Spotrebitelia si želajú, aby cena benzínu bola nižšia – tak okolo dvoch dolárov za jeden galón. Ceny rastú už tri t! 3;ždne a dosiahli hodnotu 2,574 dolára za galón bezolovnatého benzínu. Čo je dôvodom tohto nárastu? Spotrebiteľský dopyt ovplyvňuje cenu benzínu, ale nie až tak ako klesajúci dolár. Dolár pokračuje v poklese počas celého mesiaca. Rastúca cena ropy robí vrásky rafinérkam, ktoré vyrábajú a potom aj predávajú benzín. Ľudia jazdia menej, prepravné spoločnosti nemajú toľko zákaziek a letecké spoločnosti taktiež obmedzili nákup leteckého paliva, pretože ľudia si nemôžu dovoliť toľko leteckých obchodných ciest. Rafinérie museli znížiť produkciu a to práve kvôli klesajúcemu dopytu. A ako sme povedali, ceny ropy stúpajú a výsledkom toho je, že marže rafinérií sú niž&#! 353;ie ako by si želali. A kvôli tejto situácii! vyr 5;bajú aj menej benzínu. Ale zásoby benzínu sú stále dostatočné. Ľudia začali kupovať menej benzínu koncom roka 2007, keď sa začalo obdobie recesie. Štatistiky tvrdia, že medzi novembrom 2007 a októbrom 2008 celý americký národ najazdil o 100 miliárd míľ menej. Väčšina energetických odborníkov nevidí žiaden dôvod na zvyšovanie cien a dúfajú, že ceny už nebudú rásť, aspoň počas tejto zimy. Takže ty ako spotrebiteľ môžeš len čakať a dúfať, že ceny ostanú na súčasnej hodnote a nebudú vyššie.

related story (sgx15667): http://news.yahoo.com/s/ap/20091019/ap_on_bi_ge/us_oil_price...
by kristina leskova
for PocketNews (http://pocketnews.tv)

PocketNews is a new real-time news broadcaster delivering the latest and hottest news right to your pocket ! With global clients who want to be kept up to date, PocketNews is everyone's way of keeping in touch with the World.

Fuel prices
by kristina leskova


Are you owner of a car? And how often do you drive your car? Gasoline prices are increasing and many people do not drive so often. We can say that gasoline demand decreased a lot. The crude oil is increasing too. And the impact is that people do not want to buy gasoline. In some states like for example in Ohio a gallon costs 2,55 dollars. The consumers wish that the price of gasoline would be cheaper – about two dollars per gallon. The prices have been rising for three weeks to reach 2,574 dollars per gallon of unleaded gasoline. What is the reason? The consumer demand influences the price too, but not as much as falling dollar. Dollar continues to fall during the who! le month. The rising price of crude oil makes problems for the refiners that make and sell gasoline. People drive less, trucking companies have not so much work and airlines also buy less jet fuel because people can not afford so many business trips by plane. The refiners had to cut back production because of decreasing demand. And as we said crude oil prices are rising and the result is that profit margins at refiners are lower. And because of this situation they are making less fuel. But the gasoline inventories are still at good level. People started to buy less fuel by the end of the year 2007 when the recession began. The statistics say that between November 2007 and October 2008 the whole American nation drove 100 billion miles fewer. Most energy experts see no reason for rising prices and they hope that prices will not go higher, at least this winter. So you as a consumer can just wait and hope that prices will stay at current level and will not be higher.
related story (sgx15666): http://news.yahoo.com/s/ap/20091019/ap_on_bi_ge/us_oil_price...
by kristina leskova
for PocketNews (http://pocketnews.tv)

PocketNews is a new real-time news broadcaster delivering the latest and hottest news right to your pocket ! With global clients who want to be kept up to date, PocketNews is everyone's way of keeping in touch with the World.

Buďte realisti!
by Barbora Misakova


A tu to máme! Spomínate si na nie až tak dávne správy plné optimizmu o tom, ako sa ekonomika stavia opäť na nohy? Pamätáte si výroky takmer každého druhého analytika a ich predpovede? Tak teraz na to všetko môžete zabudnúť! Je čas na pravdu. A tá znie, že ekonomika sa možno nikdy nedostane do pôvodného stavu. Takže zabudnite na všetky optimistické predpovede a usmievavých analytikov a ekonómov, ktorí vám hovorili, že kríza bude čoskoro za nami. Pretože nebude. Mali by sme si uvedomiť, že! prílišné spoliehanie sa na takéto predpovede celú situáciu ešte zhoršuje. V pondelok si prečítame v novinách, že nezamestnanosť sa znižuje a sme veľmi blízko k tomu, aby sme uverili, že zlé časy sú už minulosťou. Keď sa však o pár dní prebudíme a zistíme, že milióny ľudí ešte stále nemá prácu, že spotreba sa neustále znižuje a podniky preto nemajú dôvod na vytváranie nových pracovných miest, uvedomíme si, že sme od pondelňajšej „pravdy“ na míle ďaleko. Choďte a porozhliadnite sa: množstvo malých a stredne veľkých podnikov je závislých na bankových úveroch, domácnosti šetria kde sa dá a to sa odráža aj na ich čoraz nižšej životn! ej úrovni. A teraz si ešte predstavte, že zo 7.! 2 mili&# 243;na stratených (ba doslova zmiznutých) pracovných miest sa možno obnoví len nepatrný zlomok. Ako povedala Heidi Shierholzová: „Existuje množstvo faktorov tlačiacich proti rýchlemu uzdraveniu ekonomiky. Veci sa vrátia do pôvodného stavu. No bude to dlho trvať.“ Shierholzová odhaduje, že „zvýšenú nezamestnanosť budeme vídať pravdepodobne až do roku 2014.“ Vráti sa teda nezamestnanosť do pôvodnej úrovne akú dosahovala pred krízou? Bruce Bartlett, bývalý ekonóm Ministerstva financií povedal: „Nepovedal by som, že nikdy. Ale myslím si, že je to dlhodobý proces. Spojenie medzi rastom ekonomiky a rastom zamestnanosti nie je taký ako býval. Neviem, či je toto spojenie zničené nadobro alebo len dočasne. Ale je viac ako evidentné, ž! ;e nevidíme ten druh rastu zamestnanosti aký by sme normálne očakávali.“

related story (sgx15665): http://news.yahoo.com/s/ap/20091019/ap_on_bi_ge/us_vanishing...
by Barbora Misakova
for PocketNews (http://pocketnews.tv)

PocketNews is a new real-time news broadcaster delivering the latest and hottest news right to your pocket ! With global clients who want to be kept up to date, PocketNews is everyone's way of keeping in touch with ! the World.

Be realistic!
by Barbora Misakova


And here we go! Do you remember all the positive news about the economy and its recovery? Do you remember how every second analyst was predicting gradual development? Now forget it! It is a time for truth. And that is, that economy won’t probably never recover into the condition it had before. So forget all the optimistic economists and analysts who were smiling at you and saying: “The crisis will be gone soon.” We just rely on the economic prognosis too much. On Monday we read in the newspapers that joblessness rates are decreasing and we are very close to believe the idea, that all that bad times are already behind us. But then, on Wednesday, we find out! it is not true, as there are still millions of people unemployed, the spending is too low and so there is little reason for businesses to start hiring again. Go on and look around: many small and midsize businesses are dependent on bank loans; households are cutting back and spend less what reflects on lower standards of living. And now imagine that many of the 7.2 million jobs that had vanished since the recession began will probably never come back. As said Heidi Shierholz: “Many factors are pushing against a quick recovery. Things will come back. But it’s going to take a long time.” He estimates that “we will likely see elevated unemployment at least until 2014.” Will unemployment ever get back to previous levels? Bruce Bartlett, a former Treasury Department economist said: “I wouldn’t say never. But I do think it’s going to be a long time. The linkage between growth in the economy and growth in jobs is not what it was. I ! don’t know if it’s permanently broken or temporari! ly broke n. But clearly we are not seeing the sort of increase in employment that one would normally expect.”

related story (sgx15664): http://news.yahoo.com/s/ap/20091019/ap_on_bi_ge/us_vanishing...
by Barbora Misakova
for PocketNews (http://pocketnews.tv)

PocketNews is a new real-time news broadcaster delivering the latest and hottest news right to your pocket ! With global clients who want to be kept up to date, PocketNews is everyone's way of keeping in touch wit! h the World.

Monday, October 19, 2009

Postarite čekaat pomoš
by kristina leskova


KOLA ne e samo poznat pijalak, no e i skratenica. Toa e trošok na životni potrebi i e povrzan so Socijalnoto osiguruvanje. Korisnicite na Socijalnoto osiguruvanje ne možat da dočekaat da dobijat povekje pari. No, pretsedatelot Barak Obama planira da í pomogne na ovaa grupa na lugje. Negoviot plan e da im isprati okolu 250 dolari na ovie lugje, duri pred kongresnite izbori. Demokratite go potpišaa ovoj plan, iako toj bi možel da go zgolemi deficitot na federalniot budzet. Republikancite rekoa deka tie isto taka sakaat da im pomognat na ovie lugje, no deka ne sakaat da go zgolemat deficitot. Postojat povekje od 50 milioni korisnici na Socija! lno osiguruvanje i tie nema da vidat zgolemuvanje za vreme na narednata godina. A, ova kje bide prva godina bez pokačuvanje od 1975 godina. Zošto e taka? Zatoa što opagjaat cenite na potrošuvačka. Trošocite za životni potrebi zavisat od inflacijata i tie se negativni godinava, zatoa što ima pomali energetski trošoci. No, praviloto veli deka naplakjanjata od Socijalnoto osiguruvanje nema da opadnat, iako cenite kje padnat. Mnogu postari lica se soglasija so planot na Obama. Megju ovie vozrasni možeme da gi nabroime gragjani, veterani, penzionirani železničari i lugje so invalididitet. Bez pomošta, milioni Amerikanci nema da možat da si dozvolat zdravstvena zaštita i nekoi lekarstva koi odat na recepti. Trošocite za zdravstvena zaštita sé ušte se zgolemuvaat i znaeme deka na postarite lica im treba medicinska nega. Prosečnata mesečna isplata e 1094 dolari za sekoj korisnik! . Ekonomijata se promeni i sekoja oblast ima potreba od pomo&#! 353;. Ce nite na benzinite opadnaa za 29.7 procenti, trošocite za energija opadnaa za 21.6 procenti, a potrošuvačkite ceni opadnaa, isto taka - na 2.1 procent.

related story (sgx15661): http://news.yahoo.com/s/ap/20091015/ap_on_bi_ge/us_social_se...
by kristina leskova
for PocketNews (http://pocketnews.tv)

PocketNews is a new real-time news broadcaster delivering the latest and hottest news right to your pocket ! With global clients who want to be kept u! p to date, PocketNews is everyone's way of keeping in touch with the World.

Zaemite na nedvižninite im se zakanuvaat na amerikanskite banki
by Zuzana Zelenakova


Komercijalnite zaemi za nedvižnini vo momentov pretstavuvaat najgolemiot problem za amerikanskite banki, kako što predupredija regulatorite vo sredata. Od početokot na finansiskata kriza, stabilnosta na bankarskiot sistem porasna, no sepak, sé ušte ne e dovolno cvrsta. Pomalite narodni banki se najlesno povredlivi na zakanite od komercijalnite zaemi za nedvižnini. So milioni rabotni mesta izgubeni vo recesijata, mnogu kancelariski mesta ostanaa napušteni i razvivači ne uspeaja da gi ispolnat nivnite angažmani što se odnesuva do zaemite. Vo poslednite dve godini, bankite zagubija okolu šest milijardi dolari poradi komer! cijalnite zaemi i sumata se očekuva da porasne brzvo vo bliska idnina. Federalnite Rezervi i drugite regulatori se obiduvaat da im pomognat na problematičnite banki, preku nalaganjeto direktiva spored koja banki bi možele da gi modificiraat zaemite za nedvižnini. Kako što veli guvernerot na Federalnite Rezervi, Daniel Taruljo "toa e često vo najdobar interes i na finansiskata institucija i na pozajmuvačot." Koga stanuva zbor za pomali banki, senatorite bi sakale da im podarat pogolemi porcii od 700 milijardi dolari, vo finansiskata programa za pomoš. Zasega, devedeset i osum amerikanski banki propadnaa, mnogu od niv se raspadnaa zad težinata na problematični zaemi na nedvižnini. Listata na problematični banki na Federalnata korporacijata na osiguruvanje na depozitite dostigna broj od 416 do krajot na juni, što e najvisok broj od 1994 godina. Vo prviot kvartal, toj iznesuvaše samo 305. "Kje ima ušte! neupesi", izjavi pretsedatelot na Korporacijata, Šejla B! er. "Kje prodolži so prilično dobro tempo ovaa i narednata godina. Podgotveni sme za ova." Vo narednite nekolku godini, okolu 400 banki se očekuva da sledat. "Našiot aktulen pregled veli deka ovoj pad za komercijalnite nedvižnini kje bide pološ od ranite 90-ti godini na minatiot vek", veli Met Anderson od kaliforniskata istražuvačka firma "Forsajt Analitiks". Toa sigurno ne e ubava slika i se čini deka e osobeno normalna za pomalite banki.

related story (sgx15660): http://news.yahoo.com/s/ap/20091014/ap_on_bi_ge/us_banks_reg...
by Zuzana Zelenakovafor PocketNews (http://pocketnews.tv)

PocketNews is a new real-time news broadcaster delivering the latest and hottest news right to your pocket ! With global clients who want to be kept up to date, PocketNews is everyone's way of keeping in touch with the World.

Dohoda o klimatických zmenách?
by Barbora Misakova


Tematika klimatických zmien je aktuálna už nejaký ten čas, no je akosi čoraz viac horúca. Je ako horúci zemiak, ktorí si medzi sebou prehadzujeme a nikto si ho nechce podržať v rukách dlhšie ako sekundu – dve. Je síce nevyhnutné o klimatických zmenách hovoriť, no v skutočnosti sa toho každý bojí chopiť. Nakoľko si však už málokto z nás pamätá všetky štyri ročné obdobia, záplavy ničia väčšinu pobrežných oblastí, sneží tam, kde by nemalo a ľady na s! evernom póle sa topia, je asi naozaj čas zahryznúť sa aj do takejto nepríjemnej témy. Aj preto sa predstavitelia 17 najväčších a najviac znečisťujúcich krajín sveta rozhodlo stretnúť sa na spoločnom rokovaní. Cieľom tohto ich nedeľného stretnutia bolo: zabrániť ďalším klimatickým zmenám a zredukovať emisie. Avšak realizácia je viac ako komplikovaná, najmä ak sa teória odlišuje od praxe. Hoci obmedzenia sú rôzne, a prisposobiť sa musia všetci, najväčšie tlaky momentálne pociťujú asi Američania, ktorí musia čo najskôr vyjadriť svoje konečné stanovisko. Plánovaná konferencia sa má totiž konať v Dánsku už v decembri. Ďalším bodom programu je zabezpečiť sumu pe ! 8;azí, potrebných pre rozvojový svet a jeho ! 69;istej ší rast. Ako povedal Asad Rehman z Priateľov Zeme, tieto peniaze by mali predovšetkým pomôcť rozvojovým krajinám prispôsobiť sa následkom klimatických zmien. Rada by som teraz vedela, čo má byť vlastne cieľom tejto globálnej dohody o klimatických zmenách? Má to byť naozaj o redukcii emisií a tak v istom smere o boj proti klimatickým zmenám alebo len o adaptáciu tých druhých, menších, slabších? Ako sa zdá, chudobné krajiny sa musia predovšetkým prispôsobiť tomu, že tu tieto zmeny vôbec sú, a až potom, možno raz, dostanú aj nejaké tie príspevky či novšie technológie, ktoré im pomôžu budovať ekonomiku bez zvyšovania už aj tak značného znečistenia. Pýtam sa však: sú to naozaj roz! vojové krajiny, ktoré potrebujú tento druh „pomoci“?

related story (sgx15657): http://news.yahoo.com/s/ap/20091018/ap_on_re_eu/eu_britain_c...
by Barbora Misakova
for PocketNews (http://pocketnews.tv)

PocketNews is a new real-time news broadcaster delivering the latest and hottest news right to your pocket ! With global clients who want to be kept up to date, PocketNews is everyone's way of keeping in touch with the World.

Against the climate changes...
by Barbora Misakova


Climate change topic is like a hot potato – it is necessary to talk about it, but no one really wants to do so. But when there are no four seasons anymore, floods are destroying too many coastal areas, snow falls where it shouldn’t and the ice is melting on the north pole we are in a double bind. That is why representatives of the world’s 17 biggest and most polluting nations were holding talks on Sunday. The aim was clear: contain climate change and reduce gas emissions. But realization of it is bit more complicated, especially when the theoretical aim is different from the realistic one. Pressure is on the shoulders of every representative, but the most! on the USA. They have to finalize its position before the conference in Denmark which will take place in December. Another thing to do is to give new amount of money needed for developing world and its clean grow. As said Asad Rehman of Friend of the Earth, this money should mainly help to adapt to the effects of climate change. I would like to know, what should have been the global climate change treaty about? Is it going to be about reducing pollution and so in some way the fight against climate changes, or is it about adaption? As it seems it is more about the adaptation rather than anything else. Poor countries need to adapt to changes in the earth’s climate which threaten us more and more often. And maybe later they will need some funds and technologies to develop their economies without overly increasing pollution. But is it really them, who need this kind of help?

related story (sgx15656): http://news.yahoo.com/s/ap/20091018/ap_on_re_eu/eu_britain_c...
by Barbora Misakova
for PocketNews (http://pocketnews.tv)

PocketNews is a new real-time news broadcaster delivering the latest and hottest news right to your pocket ! With global clients who want to be kept up to date, PocketNews is everyone's way of keeping in touch with the World.

Zbytočná ľútosť.
by Milota Sidorova


Počuť slová, byť sebakritické a navádzajúce na pocit zodpovednosti je v politických kruhoch viac nezvyk ako realita. Ale, niekedy sa stane aj to. Americký republikánsky senátor Judd Gregg minulý týždeň priznal, že Spojené štáty do dlhu ženie vláda. „Zodpovedne“ prehlásil, že systematický risk v podobe bezprecedentného dlhu krajine spôsobuje vládnuci Kongres. Taktiež vyhlásil, že sa vytvára dlh, ktorý zaťaží ešte niekoľko budúcich generácii. Pokiaľ hovoríme o dl! hu a deficite, je účelné priznať, že Spojené štáty americké vytvorili národný dlh vo výške 11900 miliárd dolárov, a deficit v rozpočte prekročil 1400 miliárd dolárov. Napriek sebakritickým slovám sa zdá, že senátor Gregg svoje činy a činy svojich vládnucich kolegov berie celkom vyrovnane. Všetci vyzerajú byť výnimočne vysporiadaní s dôsledkami svojich rozhodnutí. Napríklad, svojho neslávneho „záchranného plánu“, ktorý nebol platený z iných fondov, ako z daní amerických občanov. Nuž senátorov očividne netrápia reči o zachovaní kapitalizmu, o zvrátenom socializme, ktorý by nastal, pokiaľ by štát podporil súkromné spoločnosti. Nuž zabudli aj na plamenné sľ! uby, že pokiaľ by sa tak stalo, banky (pretože ! o nich j e reč), by sa a pôžičkou(!) záväzne upísali štátnym regulatívom. Vraví sa, že posledný sa smeje najlepšie. Banky, podľa očakávania peniaze (desiatky miliárd dolárov) obdržali. Na regulatívy však nezvýšilo. Ale aj to sa dalo očakávať. Pozoruhodné bolo však, že sa k sľubom politikov, nijaké médium obzvlášť nevracalo. Kauza „vládneho daru“ sa podivuhodne rýchlo ututlala a tí istí ľudia, čo kričali niečo o zlom socializme o týždeň nato, pokojne hrali svoje role naďalej. Banky, ktoré dostali svoje, samozrejme nepocítili voči štátu žiadny záväzok a tak sa všetci s väčším či menším nervovým vypätím pozerali na ich detinskú paličat! osť. Ich veľkosť, ktorá ich zachránila pred konkurzom, priamoúmerne zvýšila moc na trhu. Senátori sa pokojne pozerali na to, ako si banky vyplácali tučné odmeny, napriek tomu, že nezamestnanosť v krajine dosahovala takmer 9,5 percenta. Dá sa povedať, že kríza pre niekoľko vyvolených finančných korporácií dopadla viac než plodne. Nielenže obdržali zdarma miliardy dolárov z verejných dotácií, ale úbohé podmienky poľahky zničili konkurenciu, ktorá bola za smiešne peniaze pohltená alebo sa nadobro stratila. Analytici pred časom predpovedali, že kríza na trh bude pôsobiť v istom zmysle očisťujúco – prežijú zdraví a uvoľní sa miesto pre konkurenciu. Vládnym zásahom však došlo k zvýhodneniu nieko&#! 318;kých hráčov, ktorí sa zväč&#! 353;ili natoľko, že miesta pre konkurenciu neostalo. Nedalo by sa začínať od nuly a súperiť s Citigroup, JP Morgan alebo Bank of America. Tieto finančné korporácie si rozdelili trh, ktorý takpovediac s najvyšim požehnaním amerických zákonodarcov vysávajú. Keď teda počujem senátora Gregga hovoriť o vine a pocite ľutosti, jeho slová sa mi nezdajú viac platné ako bzučanie muchy. Pocit viny a ospravedlnenie skrátka nestačia...

related story (sgx15653): http://news.yahoo.com/s/ap/20091018/ap_on_go_pr_wh/us_econom...
by Milota Sidorova
for PocketNews (http://pocketnews.tv)

PocketNews is a new real-time news broadcaster delivering the latest and hottest news right to your pocket ! With global clients who want to be kept up to date, PocketNews is everyone's way of keeping in touch with the World.